Panenská ulica bola pôvodne ulicou bratislavských remeselníkov a vinohradníkov. Vznikla v stredoveku na vtedajšom majetku ženskej rehole klarisiek. Priestor sa vtedy nazýval Nunnenpewnt. V roku 1879 ju premenovali na ulicu Mateja Bela, známeho geografa a historika, ktorý bol riaditeľom neďalekého evanjelického lýcea.
Názov Panenská ulica vznikol po 1. svetovej vojne.
Dnešná Panenská ulica bola ešte v 16. storočí bezvýznamná, jej význam rapídne stúpol v 70-tych rokoch 17. storočia, kedy sem premiestnili z vnútorného mesta cirkevné centrum evanjelikov.
Významné kultúrne centrum evanjelikov ešte stále pripomínajú dva evanjelické kostoly, ktoré postavili v druhej polovici 18. storočia.
Panenská ulica má bohatú históriu, v minulosti sa na nej sústreďoval čulý spoločenský život. Mnohé domy na súčasnej Panenskej ulici nej majú charakter šľachtických palácov. Väčšina domov, ktoré sa zo starej zástavby zachovali, sú budovy barokové alebo klasicistické, obdobne ako budova spoločnosti BORA GROUP, s.r.o. na súčasnej Panenskej ulici 13.
Budova
Najstaršia zistená stavebná etapa objektu na súčasnej Panenskej ulici 13 je zo 17. storočia, pričom v priebehu 18. storočia získal objekt ďalšiu dostavbu. Záznam o majiteľoch v archívnych dokladoch hovorí o dedičoch z roku 1749 – potomkoch rodiny Bucheggerovcov. Architektonicko-historický výskum preukázal generálnu prestavbu objektu uskutočnenú Johanom Adamom Zechmeisterom (obchodníkom so železom) približne v rozsahu poslednej štvrtiny 18. storočia až do obdobia okolo roku 1820.
Od roku 1826 bol majiteľom domu Anton Laban a o dvadsať rokov sa majiteľ domu zmenil a stal sa ním Filip Scherz – výrobca likérov a octu. Po polovici 19. storočia došlo na objekte k zmenám, ktoré posunuli pôvodný charakter predmestského paláca s hospodárskou i reprezentačnou funkciou viac do roviny výrobno-úžitkovej. Od roku 1878 boli majiteľmi objektu synovia Filipa Scherza. Meštianske domy, akým je aj dom na súčasnej Panenskej ulici 13, patria medzi najtypickejšie mestské stavby obdobia z konca 18. a začiatku 19. storočia.
Buržoázny klasicizmus sa pri stavbe týchto mestských stavieb prejavoval vo svojich najcharakteristickejších dielach jasnosťou, jednoduchosťou a disciplinovanosťou.
V architektúre sa vyhýbal formálnemu a nemiernemu používaniu architektonických a výtvarných prvkov. Na tomto dome sa použilo veľmi málo výtvarných prvkov a predsa táto architektúra, na prvý pohľad málo efektná, je svojou prostou harmóniou krásna.
Meštianske domy boli pokrokom aj vo svojej dispozícii a takto rozvíjali nové typy nájomných domov.
V roku 1929 sa majiteľom objektu stal Simon Kellerman a v tom čase bol objekt definitívne rozdelený na nájomné byty. Od tohto obdobia sa datuje postupná devastácia domu a jeho postupné chátranie. V roku 1976 bol majiteľom objektu Družstav a v roku 1981 sa uskutočnila celková stavebná rekonštrukcia domu, ktorá znamenala zánik jeho architektonického výrazu.
Spoločnosť BORA GROUP, s.r.o. sa stala vlastníkom domu v roku 2003, kedy ho odkúpila od predchádzajúceho vlastníka – spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s..